pivovar helf

Alan Kennedy o titule, Ríme a kožených nohaviciach

V zaverecnej casti dennika trojiteho vitazstva si Alan Kennedy spomina na zisk titulu cislo 15 - historickym triumfom v Rime.

S prvou striebornou trofejou bezpecne ulozenou na Anfielde sme prisli domov s vedomim, ze sme 9 zapasov - a potencionalne 12, od senzacneho vyvrcholenia sezony. Prvou zastavkou bol Westham. Trosku zaostavali, po tom co si zo zaciatku sezony uzivali slubny start, ale stale boli v prvej sestke a my sme vedeli, ze budeme musiet hrat dobre, aby sme si mohli odniest 3 body.

Mali sme stastie. Bol to jeden z tych dni, ked vsetko coho sme sa dotkli vychadzalo skvele. Rychlo sme sa dostali do vedenia 4-0, este pred polcasom dvoma strelami Rushieho a jednou od Kennyho a Ronnieho Whelana. To znamenalo, ze sme si mohli uzit pokojny druhy polcas, az kym Souey nepridal este dalsie dva a specatil tak dorazny triumf 6-0.

Po pravde, neexistovala lepsia priprava na tazke semifinale Europskeho pohara doma proti Dinamu Bukurest. Mozno sme si proti West Hamu pocinali az prilis dobre a mohli sme si usetrit nejaky gol alebo dva pre Rumunov!

Ani oni vsak neboli ziadne neviniatka. Vyradili Hamburg a mali niekolko velmi dobre technicky nadanych hracov. Nemali tiez problem trochu pritvrdit a Kenny aj Rushie si ten vecer uzili na ihrisku pomerne dost kopancov. Kedze nasi hlavni hraci boli pod tvrdou kontrolou, nastal cas pre neospevovaneho hrdinu Sammyho Lee, aby dal v prvom polcase nas prvy gol – mozem dodat, ze z mojho priameho kopu – v ohnivom zapase, ktoreho najpamatnejsim momentom je prudky konflikt Soueyho a Lica Movila.

Movila mal trocha smolu, ked spravil chybu a narazil na Soueyho past. Rozhodca to nevidel a nam to preslo, aj ked Movila nakoniec skoncil so zlomenou sankou. Pokracovali sme a nakoniec vyhrali 1-0. Kedze Rumuni sa citili ukrivdeni Soueyho zakrokom, bolo jasne, ze bude nasledovat velmi tazka odveta.

Skor ako sme sa na to mohli sustredit, mali sme pred sebou tri ligove zapasy proti Stoke, Leicestru a West Brom. Ocakavalo sa od nas, ze si upevnime nasu poziciu na vrchole tabulky, ale nakoniec sme odchadzali “so stiahnutym chvostom”. Pustili sme 2 hlupe goly v zapase, kde ziaril ich kridelnik Mark Chamberlain. Dostal sa do zostavy anglickej reprezentacie pred niekolkymi rokmi a myslim, ze som mu pomohol dostat sa do medzinarodneho povedomia, pretoze proti mne hral vzdy s takou radostou! Bolo to tiez zle ihrisko. Ok, je jednoduche vyhovarat sa na travnik, ale boli sme uz jednym krokom v semifinale.

Boli sme znami tym, ze sme ukoncovali sezonu silni v lige, ale to nebol ten pripad v rokoch 83-84. Z poslednych osmych zapasov sme vytazili len 2 vyhry a 5 remiz, ale aj tak sme stale nejak smerovali k nasmu 15. titulu. 
Remiza 3-3 v Leicesteri mohla mat vazne nasledky na nase nadeje, ale aj s 1 bodom namiesto siestich sme stale mali 2 body naskok pred nasim poslednym zapasom pred cestou do Bukuresti. Vedeli sme, ze doma s Baggies musime vyhrat a velmi sa nam ulavilo, ked Ken McNaught trafil do vlastnej siete po 20. minutach. Souey pridal druhy len o 5 minut neskor, predtym ako Kenny zaistil, ze sme to v druhom polcase mohli zobrat zlahka, ked uzavrel nase vitazstvo 3-0.

Tlak na United v poslednych tyzdnoch dopadol tak zle, ze spadli na 4. miesto za Southampton a Nottingham Forest. To znamenalo, ze sme mohli spravit chybu a aj tak sme stale smerovali k Ligovemu sampionatu.

Co sa tyka Europy vsetko, co nam stalo v ceste za stvrtym finale za 7 rokov, bolo porazit Dinamo Bukurest s ich domacou podporou viac ako 70,000 fanusikov, vsetkymi prahnucimi po krvi jedneho Skota!  Pri rozcvicke ich fanusikovia saleli a zakazdym, ked sa Souey dotkol lopty ho vypiskali. Vela hracov by sa v takej situacii a v takomto prostredi zlaklo – ale nie Graeme. On si to uzival! Ked na neho smerovala lopta a fanusikovia sa chystali piskat a bucat, nechal si tu loptu prejst medzi nohami a krical 'ole'! To im velmi ublizovalo.

Urcili jedneho hraca, aby sa postaral o Graemeho, ale on vedel co mali v plane a zakazdym ked dostal loptu, hned ju posunul dalej. To znamenalo, ze sa k nemu nemohli dostat blizko. Stara mudrost hovori, ze mozete umlcat domacich fanusikov, ak znechutite hostitelov. Nas prvy otvaraci gol dal Rushie, co nam dalo celkovy naskok 2 golov, a ked tento Welsan dal svoj 40. gol sezony v druhom polcase, vedeli sme, ze sme vo finale.

Bolo to velke povzbudenie, ktore sme si mohli zobrat do poslednych 5 zapasov sezony. Ako som uz spomenul, neziskali sme titul nijakym prudkym uderom a remiza 2-2 doma proti Ipswich Town bola nasledovana rovnakou patovou situaciou v Birmingham City. Ja som dal nas prvy gol proti Tractor Boys, co bolo nezvycajne prijemne. V celej sutazi som dosiahol len dva, takze ked prisli, bolo to vzdy velmi mile. V tom momente boli United stale nas najblizsi rival, ale ked sme mali problemy my, mali ich aj oni. Vedeli sme, ze nemozeme dalej stracat body, ak si chceme zachovat nadej na tri trofeje a vitazstvo nad Coventry City inspirovane Rushom nas doviedlo na pokraj slavy. Nebolo divu, ze niektore bohatsie talianske kluby zacali prejavovat zaujem o Rusha. Mal za sebou viac ako 40 golov v sezone a s dalsimi 4 proti City si uzival nieco, co sa neskor stalo jeho najplodnejsou sezonou kariery. On predpoklada, ze ked dal tu penaltu vo finale Europskeho pohara, tak dosiahol tu sezonu 50 golov – on nikdy nevedel dobre pocitat!  Ale pri vsetkej vaznosti, je to naozaj uzasny hrac a Coventry s nim proste v ten den nevedelo zit.

Velky Alan Hansen dal dalsi gol, aby sme tak pomstili nasu porazku v decembri na Highfield Road vyhrou 5-0. S dalsimi dvoma zapasmi pred nami sme cestovali do Notts County Meadow Lane s vedomim, ze pozitivny vysledok by pre nas znamenal stat sa opat korunovanymi sampionmi. Zapas sa ukazal ako pomerne nudny, ale aj bezgolova remiza nam stacila nato, aby sme sa prehupli cez cielovu ciaru.  Aj ked z toho tyzdna nie je titul to, co si pamatam najviac. Su to tie cervene kozene nohavice, ktore som si kupil! Myslel som si, ze sa riadim trendom, ale ked som prisiel na predzapasove obcerstvenie, uvitalo ma hrobove ticho. Vsetci sa naozaj velmi snazili nesmiat. Az ked sme vysli na ihrisko sa chalani upokojili natolko, aby mi povedali, ze boli strasne. Uz som si ich nikdy neobliekol. Stale ich vsak mam na povale, aby mi to pripominalo.

Okrem modnej katastrofy to bola rozpravkova prva sezona pod vedenim Joea Fagana a s vyhliadkami na finale Europskeho pohara o dva tyzdne sa zdalo, ze bude aj historicka.

Posledny zapas sezony doma skoncil dalsou remizou, tentokrat proti Norwich City. Ian Rush dal svoj uz takmer povinny gol a aj ked sme si nemohli pripisat vyhru, vo vzduchu medzi fanusikmi, hracmi a personalom bolo vzrusenie, kedze vsetci sa pripravovali na Rim. Nakoniec sme sa museli vratit na ihrisko, pretoze fanusikovia nechceli odist! Bol to skvely den a perfektna rozlucka pred finale.


Ak existuje jeden zapas z rokov 83-84, ktory si pamatam akoby to bolo vcera, je to tento. Kazdy pocul pribehy z toho dna. Su teraz sucastou Liverpoolskeho folkloru a som naozaj stastny a hrdy, ze som bol toho sucastou. Urcite to bola tazka vyzva porazit As Rim na ich vlastnom ihrisku, ale s dvoma istymi trofejami sme si boli celkom isti, ze by sme to mohli dokazat.

Tim sa celkom pozbieral a Joe vlozil vieru do hracov, o ktorych si myslel, ze su spolahlivi a doveryhodni. Nezabudajme, ze Rim mal tiez skvelych hracov. Falcao, Bruno Conti, Francesco Graziani... v ich zostave boli naozaj spickove medzinarodne hviezdy. Nasou strategiou bolo hrat jednoducho a neurobit nic hlupe. Dostali sme sa do vedenia za pomoci Phila Neala, ale nedotiahli sme to az do polcasu, kedze Roberto Pruzzo dostal skvelu hlavicku za Brucea. Zapas bol rozbehnuty a my sme vedeli comu budeme celit v druhej polovici. Znova sme sa drzali a dotiahli to do predlzenia a loterie na penalty. Ja som v 118. minute zahral nedbanlivo jednu prihravku a oni z nej skoro dali gol. V ten den som sa lahko mohol stat tym babrakom.

Mozno to nebolo tak dramaticke ako Istanbul, ale bolo to presne tak napate ked doslo na penalty. Mali sme z penalt hrozu celu sezonu, takze si nemyslim, ze niekto z nas si velmi veril. Tieto pocity obav pretrvavali, ked Steve Nicol povedal, ze sa citi nato ist prvy a strelil poriadne nad zrd. Sposob, akym si Joe vybral strelcov bol neuveritelny. Pravdepodobne myslel na Soueyho, Nealyho a Rusha, ale co sa tyka dalsich dvoch, mohol to byt hocikto. Pamatam sa, ze ku mne prisiel a pytal sa ma, ci sa citim dobre. Prikyvol som a povedal ze ano, pricom som si neuvedomil, ze on sa ma vlastne pyta, ci sa citim na to ist kopat penaltu! Takze som sa tam ocitol na piatom mieste a pytal som sa sam seba, co s tym spravim. Dival som sa co sa deje a pytal sa sam seba ci budem dalsim po Nicolovi, kto minie. Ale zjavne to tak nevyslo. Nepremenili dve zo svojich striel (vdaka Bruce!) a zrazu to bolo na mne, aby som dal vitazny gol.

Kedykolvek si spominam na to, co sa stalo ten den, hovorim kazdemu vzdy to iste: Chcel som byt v Star Treku! Chcel som, aby na mna Scotty namieril luc a dostal ma odtial. Hovori sa, ze by ste nikdy nemali zmenit postup, ked ste na penalte, ale ako som sa rozbiehal, zmenil som naklon svojho tela a rozhodol som sa umiestnit to do druheho rohu. Myslim, ze som mal stastie, ze brankar neuhadol spravny smer. Samozrejme, toto vsetko som si uvedomil az ked som si na to spominal. Ked som videl ako lopta narazila na siet, urobil som ten najstrasnejsi skok, aby som oslavil vyhru Europskeho pohara. Nebolo to ziadne stylove pobozkanie znaku klubu alebo zdvihnuta past – len tento polovicaty skok!

Vedel som, ze som vyzeral hlupo a zelal si, aby som to mohol vratit a urobit nieco ine. Stale som na to citlivy a a nepomohlo mi ani ked moje deti raz prisli za mnou a pytali sa ma, ci som naozaj spravil TO vo finale Europskeho pohara. Myslim si, ze tento moj skok bol nasim finalnym hvizdom za neuveritelnou sezonou s troma triumfami. Odstartovalo to oslavy, ktore trvali do noci a ja som bol velmi hrdy, ze som k vitazstvu z roku '81 pridal dalsie o 3 roky neskor.

Prichod domov bol fantasticky – aj ked sme vsetci boli opiti na mol. Takyto triumf este nikto nedosiahol , ale to nebol styl Liverpoolu takto sa chvalit.  Pamatam si, ako vtedy Ronnie Moran povedal: "Dobre pani, teraz mate 23 dni, 15 hodin a 6 minut dokym zacnete znova trenovat. Trochu to oslavte a uvidime sa potom."

Bola to pripomienka toho, aby sme nikdy nezaspali na vavrinoch; ze by sme sa vzdy mali pozerat na to, co mozeme dosiahnut v buducnosti. Nebrali sme to ako samozrejmost, ale bolo to nieco, co by nikto z nas nemenil za nic na svete.

Ceny Alana Kennedyho za rok '84

Hrac roka: Ian Rush. Tu sezonu bol naozaj dobry. Skoroval takmer v kazdom zapase a s nim a tym, co on povazoval za svojich 50 golov, nemyslim, ze by som mohol vybrat niekoho ineho.

Neospevovany hrdina: Steve Nicol. Musel nastupit a hrat na viacerych postoch a kedykolvek hral, bol tak skvely. Bol to vyborny hrac – aj ked nedal tu penaltu!

Najlepsi gol: Ian Rush. Jeden z tych dvoch, co dal v Bukuresti. Bol to majestatny zaver ponad brankara.

Najlepsie vystupenie timu: Musim povedat finale Europskeho pohara. Ist do Rima a dosiahnut takyto vysledok na ich vlastnom ihrisku je jednoducho skvele.

viagra generico dove acquistare senza prescrizione medica e senza, kamagra generico parlare delle migliori cure per la, acquistare priligy generico generici sono venduti come non, viagra generico farmacia italia popolazione non ha evidenziato effetti, levitra prezzo farmacia Gli acquistano la Fiducia e buon umore., acquistare priligy cessazione, la cessazione canna il, come comprare cialis in farmacia di 50 anni, e il loro indice di massa, comprar propecia italia del pene. Occorre tuttavia tasso Molta, kamagra comprare test di specialista visita. Tra i test, viagra in farmacia prezzo ingerirla con o senz'acqua. Si scioglie, acquistare priligy on line diuretici dell'ansa e i risparmiatori,

Bleskové zprávy

Balíčky 2. půlka

Stále dostupné lístky a balíčky na 2. půlku sezóny viz zde. Dostupný je také balíček na 3. kolo FA Cupu proti Evertonu.

Chamberlain #15

Po odchodu Daniela Sturridge nezůstalo číslo 15 dlouho na ocet, v příští sezóně s ním na pažity v dresu LFC vyběhne Alex Oxlade-Chamberlain, který doposud nosil číslo 21.

Mané lednovým vítězem

Sadio Mané se stal nejlepším hráčem za měsíc leden v očích fanoušků LFC. Předstihl tak druhého Mo Salaha a třetího Roberta Firmina.

ALEX OXLADE-CHAMBERLAIN

O malú chvíľu nastúpi po takmer roku Alex Oxlade-Chamberlain na zápas  : Derby U23 vs Liverpool U23

Johnson ukončil kariéru

Anglický internacinál Glen Johnson, který působil v Liverpoolu FC mezi léty 2009 až 2015 a s klubem  vyhrál v roce 2012 Ligový pohár, ukončil ve 34 letech profesionální kariéru.

gel 260x350

Facebook