pivovar helf

Torres, stratený syn Anfieldu. II. časť

Torres

Od jeho ranného detstva bol Torres považovaný za priemerného chlapca z priemerného mesta z ktorého sa stal neskutočne talentovaný futbalista. A čo je najdôležitejšie - vôbec sa nezmenil. To je dôvod, prečo ho fanúšikovia Atlética mali tak radi. To bolo to, čo si zo sebou priniesol aj na Anfield.Torresa vychovala Fuenlabrada (Futbalové mužstvo nedaleko Madridu. Ich štadión nesie meno Fernanda Torresa.). Bol som tam predtým a je to všedné miesto posiate bytovými komplexmi. Typické španielske predmestie v ktorom vládne suchý vzduch a tiene z vysokých betónových múrov. Tempo života je skrátka pomalé.

V zafajčenej miestnosti v kaviarni Padilla som bol privítaný  divným pohľadom starého pána ktorý skôr obľuboval konverzáciu s pohárom brandy než s nejakým neznámim. Jeden pán si ma však všimol a náhlil sa ku mne s otázkou čo tu robím. Vysvetlil som mu že hľadám informácie o rannom detstve Torresa. Mužovi však hneď sčervenala tvár. Bol fanúšikom Realu Madrid a hneď mi začal hrdo vysvetľovať že Atlético je iba tím "číslo 2" v Fuenlabrade. Alebo ako kdekoľvek okolo Madridu.Torres žil v Parque Granada, susedstvo kde každý vedel o tom druhom všetko. Jeho rodičia sa sem prisťahovali z Galície keď bol jeho otec (policajt) preložený. Cez letné prázdniny sa často vracali na severo-západné pobrežie Španielska. Miesto, kde spoznal svoju budúcu ženu a lásku od detstva Olallu Dominguezovú. Majú spolu tri deti : Lea, Noru a Elsu.

Torresova rodina žila v byte na ulici Calle de Alemania a jeho základná škola sa nachádzala asi 140 metrov od ich vchodových dverí.Od svojich 7 rokov bolo jasné, že sa jeho nadanie skrýva v počte gólov ktoré strelil v malých halových zápasoch. "Niekedy aj 14-15 gólov" spomína si Jose Camacho, rodinný priateľ ktorý vlastnil obchod kde si Torres kúpil svoje prvé kopačky.

Keď Torres skóroval vo Februári 2016 svoj stý gól za Atlético, daroval svoj dres 84 ročnému mužovi ktorý sa volal Manuel Briñas. Torres sa prvýkrát uvidel s Briñasom pred 20 rokmi, kedy sa dostavil na skúšku na štrkové ihrisko Parque de las Gruces v Carabancheli. Väzenské mesto v ktorom boli ľudia viac naklonený Atléticu ako v Fuenlabrade. Briñas bol poverený prebudovaním mládežnického systému Atlética  po tom, ako ho rozpustil Jesús Gill. Spolu s asi 200 deťmi hral Torres zápas 11 vs. 11 rozdelený na dve 20-minutovky. Tréneri sa medzitým radili a každému dieťaťu dávali známku od jedna po desať. "Dajte mu desať" povedal Briñas keď uvidel Torresa hrať. "Vlastne nie. Dajte mu desať a pól".

Torres bol už predtým fanúšikom Atlética. Jeho zasvätenie do klubu ako hráča v ňom ešte prehĺbilo vzťah ku klubu. Neskôr prichádzali aj ponuky z Realu Madrid, Interu Miláno či Arsenalu. Finančne by bol jeho transfer pre klub veľmi výnosný, ale Torres neodišiel kvôli niečomu čo sám nazýva ako :  "sentimiento de rebeldía". Zmysel pre rebelstvo. Nikdy neskrýval svoju averziu voči konkurentom Atlética."Je ťažké zdieľať mesto s jedným z najúspešnejších tímov v histórii, pričom fandíte druhému klubu.. Keď som porazil Real Madrid s Liverpoolom, viete že to bolo vlastne prvý krát ? S Atléticom sme ho nikdy nemohli poraziť. Nikdy. Uspokojenie z toho, že som ich ako hráč Liverpoolu porazil bolo obrovské"."Potom nasledujúci víkend prišli na Anfield a porazili sme ich 4:0. Nemohol som si pomôcť a oslavoval som svoj gól priamo pred fanúšikmi Realu. Bolo to niečo špeciálne. Poraziť ich s Atléticom chutí inak. Ste pod obrovským tlakom keď ich nedokážete poraziť osem rokov, čo som nedokázal v začiatkoch mojej kariéry za Atlético. Bol som hlavným mužom tímu a tak som niesol najviac blata".

Michael Robinson, útočník ktorý sa potom čo hral za Liverpool v 80-tych rokoch stal jedným z najlepších futbalových komentátorov v španielskej televízií, opísal Atlético ako "psa s blchami". "Nemôžete si pomôct, proste ich musíte milovať"- povedal. "Atlético dokáže výborne brániť a dokáže výborne útočiť. Ale to najdôležitejšie : Dávajú zo seba všetko. Sú skrátka neodolateľný".Napriek tlaku a napriek jeho pochybným štatistikám proti Realu sa stal súčasťou Liverpoolu FC. Fanúšikovia Atlética ctia Torresa kvôli tomu, že ich vytiahol z druhej ligy po tom čo do nej spadli prvýkrát od roku 1934. Milovali ho aj kvôli tomu že aj keď odišiel aby ovládol svet, sľúbil im že na nich nikdy nezabudne a že sa jedného dňa vráti. Čo aj dodržal.

Spýtal som sa Torresa čo pre neho Atlético znamená.

"Atlético pre mňa znamená všetko" - povedal. "Keď som bol dieťa, pozeral som iba zápasy Altética. Žiadne iné. Bol som dieťa ktoré chodilo na tribúnu s mojimi starými rodičmi, s otcom a s bratom. Niekedy som išiel aj sám. Najprv som nastúpil na vlak a potom na metro. Z Fuenlabrady mi to trvalo jednu hodinu. Môj život a moje vzdelanie boli podriadené len Atléticu.Všetko čo sa teraz v mojom živote deje štatistiky, zápasy - je to veľmi emocionálne pretože vás to núti sa pozrieť späť a pouvažovať na tým čo sa stal od prvého dňa môjho príchodu. Pamätám si keď som ako 10 ročný hral testovací zápas na ktorom sa klub rozhodoval či som dostatočne dobrý. Tie nervy ! To bolo pred 20 rokmi ale stále to cítim. Núti ma to sa usmievať. Vidíte aj teraz sa usmievam....". "Od môjho prvého dňa som si nikdy nemyslel že sa mi to prihodí. Streliť stý gól za klub. Dodnes tomu len ťažko dokážem uveriť. Bolo to pre mňa veľmi emocionálne hlavne kvôli reakcií fanúšikov. Vedia že som jeden z nich. Niekedy som stál na tribúne a teraz som mal dostatok šťastia stáť na ihrisku. A keď už nebudem hrať na ihrisku, vrátim sa späť na tie isté tribúny".

V roku 2007, potom čo Barcelona vyhrala 0:6, začal Torres uvažovať o svojej budúcnosti. Keď kráčal so svojimi dvoma buldogmi ulicami Madridu začal mu zvoniť telefón. Číslo bolo neznáme, a ako mi vysvetlil nikdy nezdvíhal neznámemu číslu. Keď si ale všimol že telefón ma Anglickú predvoľbu, zdvihol ho v domnení že ide o jedného z jeho blízkych kamarátov : Pepeho Reinu alebo Cesca Fabregasa. Namiesto toho bol však na opačnom koncu sluchátka Rafa Benítez. Benítez mal v tej dobe zoznam piatich hráčov. Júlio Cruz z Interu Milán, Amauri z Palerma, Alberto Gilardino z AC Milán a Lisandro Lopéz z Porta. Získanie Torresa však bola priorita."Nedokážem si spomenúť či povedal : Ahoj, to je Rafa alebo Ahoj, tu je Benitéz". - vracia sa Torres späť v čase.

Manažer Liverpoolu bol na prázdninách v Portugalsku týždeň po prehratom finále Proti AC Milán. Svoju energiu však hneď sústredil na nájdenie útočníka, ktorý by dobre zapadol v premier league. "Bol som prekvapený ale neveril som žiadnym šumom. Po tomto telefonáte som si to však uvedomil. Vov, klub ktorý môže mať kohokoľvek na svete chce práve mňa".Benítez sa stažoval v rozhovoroch okamžite po finále v Aténach 2007. Hovoril o tom ako mu Tom Hicks a George Gillett nepomáhajú s prestupmi.

Torres bol na dovolenke na Tahiti s Olallou keď mu opäť zazvonil telefón. Má sa okamžite vrátiť do Európy a potom smer Liverpool."Moja zdravotná prehliadka trvala 2 dni a nikto nevedel že som v meste. Klub pre mňa pripravil apartmán na Albert Dock. Zásobovali ma s plno DVDčkami a knihami o histórii Liverpoolu. Vedel som už že Liverpool je jeden z najväčších klubov v Európe. Ale kým nedorazíte, nepociťujete ten tlak. Ten dobrý tlak. Neupisujete sa iba klubu. Upisujete sa mestu. Milióny ľudí po svete na vás pozerajú. A dokonca som sa stal klubovým prestupovým rekordom"

Aj keď Torres cítil tlak očakávaní vôbec to na sebe nenechal spoznať. Jeho prvý gól strelil v jeho druhom ligovom zápase ktorý skončil remízou s Chelsea. Spôsob akým sa zbavil svojho obrancu a sebovedmie ktoré vyžarovalo z jeho zakončenia bolo ako keď ste videli matadora v práci so šelmami.Aj v priebehu nasledujúcich troch sezón sa mu podarilo skórovať v každom z veľkých zápasoch. Skóroval proti Manchestru United, Evertonu aj Arsenalu v lige majstrov.

V 142 zápasoch zaznamenal 81 gólov pričom prelomil niekoľko rekordov. Skóroval 50 gólov rýchlejšie ako Roger Hunt. A spôsob akým sa pohyboval, ako si hľadal miesto medzi obrancami a ako si skenoval oblasť z neho spravila assassina ktorý umiestňoval svoje obete do pasce predtým než zaútočil.

Koniec druhej časti.

Autor : Simon Hughes
Zdroj : www.theanfieldwrap.com

Bleskové zprávy

Mané lednovým vítězem

Sadio Mané se stal nejlepším hráčem za měsíc leden v očích fanoušků LFC. Předstihl tak druhého Mo Salaha a třetího Roberta Firmina.

ALEX OXLADE-CHAMBERLAIN

O malú chvíľu nastúpi po takmer roku Alex Oxlade-Chamberlain na zápas  : Derby U23 vs Liverpool U23

Johnson ukončil kariéru

Anglický internacinál Glen Johnson, který působil v Liverpoolu FC mezi léty 2009 až 2015 a s klubem  vyhrál v roce 2012 Ligový pohár, ukončil ve 34 letech profesionální kariéru.

TAA si nezahraje 4 týdny

Trent Alexander-Arnold bude muset podle prognóz vynechat 4 týdny kvůli zranění kolene, které utrpěl při sobotní předzápasové rozvičce. Pro nadcházející duel s Crystal Palace je ohrožen i start Giniho Wijnalduma.

Za teplem do Dubaje

Liverpool FC využije jedenáctidenní pauzu mezi utkáními s Crystal Palace a Leicesterem k tréninkovému kempu v Dubaji. LFC tam zavítalo již v rámci loňského ledna.

sitnes10

Facebook