pivovar helf

Torres, stratený syn Anfieldu. I. časť

Torres

 

Keď tma zahalila Madrid pár týždňov pred príchodom jari, teplota náhle klesla a poryvy vetra sa hnali celým mestom. Napriek tomu na brehoch rieky Manzanares bolo vidieť oheň ktorý na štadióne Vincenta Calderóna horí zakaždým.

Aby sme pochopili čo Fernando Torres znamená pre fanúšikov Atlética Madrid, musíme si predstaviť 6-člennú rodinu ktorá cestuje kvôli škole 2 hodiny z mesta v regióne La Mancha ktorým typickým znakom sú veterné mlyny ktoré zvečnil Miguel de Cervantes v novele Don Quixote.

Torres nebol pred výkopom oznámený, bol totiž nominovaný iba na lavičku. Ale keď Atlético vyhrávalo cez polčas nad Realom Sociedad už 2:0, vybehol na trávnik a začal sa rozcvičovať.

Jeden z mladých chalanov, nie starší ako 8 rokov, si ho všimol. "To je El Niño!" kričal. "Pozri, El Niño Torres!". Chlapcovi bratia sa prestali hádať a okamžite začali pozerať na zelené pole pred seba.
Pred výkopom, keď bolo Torresovo meno oznámene, sa spustil divý rachot zo všetkých strán tohto ošúchaného futbalového stánku ktorý sa nachádza v južnej časti mesta. Tam kde sa koncentruje väčšina strednej vrstvy tohto troj miliónového centra Španielského kráľovstva.
Je to výzva vysvetliť úplne presne aký veľký je Torres hrdinom na štadióne Vincenta Calderóna. Gól ktorý vyhral EURO 2008 (prvý úspech pre Španielov po 44 rokoch) patril tak trochu Atléticu, nie iba preto že ho strelil Torres, ale tiež preto lebo úspech ktorý dosiahol tej noci a potom o 2 roky neskôr po víťaznom finále v Juhoafrickej republike si užíval odetý v klubovej vlajke Atlética Madrid. Neskôr keď Torres opustil klub v 2007, boli práve dresy Liverpoolu tie, ktoré sa začali nosiť na Calderone.

Teraz keď je späť doma o sedem a pol sezóny neskôr, Torresova prítomnosť sa už viac nevyžaduje. Atletico rozdrvilo Sociedad s výkonom ktorý vyžaduje fyzickú silu a jednotnosť mužstva. Nikto z hráčov nie je hviezda. Pod taktovkou Diega Simeoneho je tým to najdôležitejšie. Po pravde, je tu náznak že Atlético už nepotrebuje Fernanda Torresa. Už vážne nie je El Niño (Chlapček), práve naopak. 32 ročný otec troch detí ktorý má svoje najlepšie roky za sebou. Pretože Torresa poslalo na hosťovanie AC Miláno a pretože Atlético je v dobe rozhovoru pod prestupovým embargom môže po uplinúti jeho kontraktu v Taliansku zamieriť úplne niekde inde. Napriek tomu či ho Simeone bude alebo nebude chcieť.

Keď som nasledujúci deň stretol Torresa, bola tu možnosť po druhý raz opustiť Atético. Klub ktorý podporoval od detstva, klub v ktorom debutoval ako sedemnásť ročný a v 19 sa stal jeho najmladším kapitánom. Zdalo sa však že to na neho nemá žiadny dopad. Asi hlavne preto lebo už nerozmýšľa nad budúcnosťou tak ako keď bol mladší. Niečo čo sa naučil keď vymieňal Liverpool za Chelsea.

"Deň za dňom - počas života som si uvedomil že ďalej by sa človek vo svojom živote nemal pozerať " - to bola jedna z prvých vecí ktoré mi povedal.

V Atléticu ho milujú bezpodmienečne, pretože keď odišiel, odišiel za hranice a fanúšikovia pochopili prečo to spravil. Destinácia s názvom Liverpool bola akceptovaná pretože Liverpool nie je rival -pripomenul mi Torres. "Liverpool porazil Real Madrid vo finále Europského pohára v roku 1981" a Real je nepriateľom Atlética. 

Žiadny zahraničný hráč Liverpoolu v modernej ére klubu nepochopil mesto a jeho kultúru tak ako práve Torres. Ešte ako kapitán Atlética, nosil pásku na ruke so slovami : ‘You’ll Never Walk Alone’. V jeho debutovej sezóne na Anfielde, skóroval 33 gólov v 46 zápasoch. V 2008, keď sa Liverpool stal Europským hlavným mestom kultúry, jeho prítomnosť pomohla Liverpoolu sa ešte viac cítiť ako kozmopolitné mesto.

To leto sa spoločnosť Nike rozhodla vytvoriť reklamu ktorá zahrňovala zábery domu v Anfielde namaľovaného v červeno-žltých farbách Španielska rovnako ako parkovacie čiary o ulicu nižšie. Street-foody reklamovali tapa celý deň, trhoviská predávali panvice na Paelu (Paela = španielske rizoto) a zvýšil sa počet žien ktoré navštevovali lekcie salsy. Posledná scéna zahrňovala "skromne" oblečeného Torresa na prechádzke so svojím psom cez zelenú plochu na ulici Everton Brow pričom vrátil loptu skupine hrajúcej futbal. Aj keď zranenia narušili jeho ďalšie 2 a pol ročné pôsobenie na Anfielde, jeho meno bolo v baroch a krčmách spievané pred Gerrardovim. Torres bol hrdina zo strednej triedy z inej krajiny ktorý jednoducho získal všetko. 

(reklama : https://www.youtube.com/watch?v=r8cDvm26VYI)

Ale potom sa upísal Chelsea. Klubu ktorému finančná injekcia v roku 2003 pomohla vyhrávať viac ako Liverpoolu. Možno už vtedy začala vznikať rivalita medzi týmito dvoma klubmi.

Torres mi povedal že keď zatvorí oči a trošku sa premôže, dokáže si vybaviť jeho posledný prejazd brány Melwoodu ako hráč Liverpoolu. Mnoho ľudí až priam ceremoniálne začalo páliť jeho dresy pred televýznimi kamerami. John Aldridge, bývali Liverpoolsky útočník ho začala oslovovať "other fella". Debut mal zažiť nasledujúci víkend, a ako keby to chcely priam nebesá, práve Liverpool sa mal stať jeho prvým súperom na Stamford Bridge.

Fanúšikovia Liverpoolu ho privítaly s napísmi ktoré v sebe niesly zrejmé posolstvo : "Ten kto zradí bude stále kráčať sám" a trošku viac skrytejším posolstvom : "Zaplatili ste 50 miliónov za Margy Clarke". (Margi Clarke je herečka narodená v Liverpoole, no spojitosť sa mi nepodarilo nájsť.. zrejme význam bude vážne skrytý). Torresa niekto trafil s zapaľovačom a Liverpool vyhral 0:1.

Bolo pre mňa prekvapenie že Torres súhlasil s našim stretnutím. Nerobí veľa rozhovorov a nikdy nikomu nerozprávala svoju časť príbehu o jeho odchode z Anfieldu. Rozhovor s agentmi Torresa bol však pomerne rýchli a jednoduchí. Tešili sa zrejme príležitosti vysvetliť niektoré problémy a nejasnosti ktoré doprevádzali jeho 50 miliónovy prestup z Liverpoolu do Chelsea.(Anglický rekord) Letel som do Madridu v tušení že nie je všetko tak ako sa zdá.

Naše stretnutie sa malo uskutočniť na Cerro del Espino (multifunkčné futbalové ihrisko) od obeda deň potom čo Atlético poľahky zdolalo Sociedad. Štadión sa nachádza v meste Majadahonda vzdialeného asi 15 míľ (24km) severo-západne od Madridu. Mesto sa nachádza na Kastilskej plošine preto je tu vzduch čistý a preto sú tu vytvorené skvelé podmienky pre tréningové centrum Atlética. Je to bohatý región s luxusnými obchodmi a pôsobivo vyzerajucími bytovými komplexami s záhradami. V diaľke sú viditeľné snehom zakryté vrcholky Navacerrada. Práve keď Torres dokončil svoj tréning začala sa vzduchom niesť vôňa čerstvého chleba z pekárne ktorá sa nachádzala na druhej strane parkoviska.

Prvý ktorý prišiel bol Antonio Sanz. Torresov dlhoročný poradca. Po prvý krát som ho stretol mesiace potom čo sa Torres stal hráčom Liverpoolu. Na futbalových agentov sa zvykne pozerať podozrievavo ale mne sa Antonio páčil kvôli jeho veselému charakteru a kvôli tomu že vždy hovoril priamo. V deň kedy Torres opustil Liverpool, som s ním prehovoril na recepcií v Melwoode a spozoroval som smútok. Predtým než som sa stihol opýtať čo sa vážne deje, zazvonil mu telefón a naša konverzácia zostala nedokončená. Ja som bol medzi tým nasmerovaný na rozhovor s niekym iným... S najnovšou posilou červených Luisom Suarézom. Pocítil som niečo ako obdobie zmeny pre fanúšikov Liverpoolu. (originál : Sliding-doors moment) čo by to mohlo pre nich znamenať mať obidvoch v rovnaký čas.

Pokiaľ sa rozhovor nezačne, nikdy neviete na čom ste a čo z neho dostanete. Bola to malá úľava keď mi Antonio povedal že práve Torres rozhodol že je to dobrý nápad spraviť tento rozhovor čo najskôr. "Spýtaj sa ho hocičo, hocičo len budeš chcieť" povedal António. "Sú tu nejaké veci o ktorých by chcel porozprávať.

Torres sa osprchoval a prezliekol do svetru, džínsov a tramiek. Jeho kvality filmovej hviezdy však zostali : jeho tenká a pehami posiata tvár a (síce trochu kratšie než tie ktoré mal v jeho najlepších časoch za Liverpool) vlasy s žltým melírom. Pevný stisk ruky vás prinúti mu dôverovať trochu viac a pri zoznamovaní aj keď je hanblivý udržuje stály očný kontakt.

Boli sme vedený do predizby vedľa jedálne pre novinárov kde podávajú džúsy a empanadas (Argentínske mäsové pirohy). Je tu drevený stôl, dve drevené stoličky a jedno malé tenké okno umiestnené na vrchu slabo maľovanej steny. Následne začneme vtipne konverzovať a narážame na fakt že miestnosť vyzerá ako na vypočúvanie svedkov. Od začiatku som však chcel aby sa rozhovor niesol vo vážnom duchu no nechcel som aby sa hneď cítil nepríjemne tak som začal s otázkami s ktorými sa mohol ľahko vysporiadať. 

Začal som s myšlienkou že to muselo byť veľké rozhodnutie vymeniť Atlético za Liverpool. Naklonil sa nad stôl, spojil si dlane a pomalým ale hlbokým hlasom začal rozprávať.
"No, mal som ponuky z mnohých Anglických klubov pár rokov predtým než som prestúpil do Liverpoolu. Jedným z nich boli aj mrdky. ( musel som ) Ale nikdy som sa nerozhodol pretože opustiť Atlético bolo vtedy pre mňa tažké. Keď som bol dieťa, nepomýšľal som že budem hrať za iný klub než Atlético. Chcel som hrať za A-tím streliť pár gólov a vyhrať pár trofejí. To bolo všetko o čom som sníval. Nikdy som si nemyslel že oddídem."

"Situácia bola pre klub v tú dobu veľmi ťažká. (Torres debutoval v roku 2001) Boli sme v druhej lige a hneď sme sa vrátili do prvej. Boli tu aj značné finančné problémy, Nikdy som nehral v Európe. (Ligová sútaž) Takže môj cieľ bol jasný : pomôcť tímu kvalifikovať sa do Európy a potom možno pomýšľať nad prestupom."

"Bolo by to pre mňa najlepšie no hlavne by to bolo najlepšie pre klub, pretože som cítil že stavajú mužstvo okolo mňa čo som nepokladal za správnu cestu ako vybudovať silný tím. Bol som si istý že keď odídem, môžu peniaze použiť na tvorbu tímu na ktorý by mohli byť fanúšikovia hrdý viac ako len na jedného dobrého hráča. Ako čas bežal, zisťoval som s úľavou že tento záver nie je dobrý len pre mňa ale hlavne pre Atlético."
"Kvalifikovali sme sa do Európy. Potom mi zavolal Benítez. Apoň som opúštal mužstvo s vedomím toho že klub je v dobrej situácií. Liverpool hral 2 Európske finále v priebehu troch rokov. Bol tam Benítez, Alonso a Reina. Bol to klub kde som si myslel že sa rýchlo adaptujem. Vzťah medzi mnou a fanúšikmi bolo niečo čo som chcel a čo som potreboval. Bolo ťažké opustiť Atlético. Ale nebolo ťažké vybrať si Liverpool."

 

Koniec prvej časti.

Autor : Simon Hughes
Zdroj : www.theanfieldwrap.com

 

 

Bleskové zprávy

Chamberlain #15

Po odchodu Daniela Sturridge nezůstalo číslo 15 dlouho na ocet, v příští sezóně s ním na pažity v dresu LFC vyběhne Alex Oxlade-Chamberlain, který doposud nosil číslo 21.

Mané lednovým vítězem

Sadio Mané se stal nejlepším hráčem za měsíc leden v očích fanoušků LFC. Předstihl tak druhého Mo Salaha a třetího Roberta Firmina.

ALEX OXLADE-CHAMBERLAIN

O malú chvíľu nastúpi po takmer roku Alex Oxlade-Chamberlain na zápas  : Derby U23 vs Liverpool U23

Johnson ukončil kariéru

Anglický internacinál Glen Johnson, který působil v Liverpoolu FC mezi léty 2009 až 2015 a s klubem  vyhrál v roce 2012 Ligový pohár, ukončil ve 34 letech profesionální kariéru.

TAA si nezahraje 4 týdny

Trent Alexander-Arnold bude muset podle prognóz vynechat 4 týdny kvůli zranění kolene, které utrpěl při sobotní předzápasové rozvičce. Pro nadcházející duel s Crystal Palace je ohrožen i start Giniho Wijnalduma.

Bez názvu 1

Facebook